reklama

Sitno

Štiavnické vrchy právom patria medzi najkrásnejšie lokality na Slovensku.Pripomenúť si vrch Sitno a okolie jazera Počúvadlo je cieľom tohto výletu.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (6)

Je to už naozaj veľmi dávno, hádam aj 25 rokov čo som navštívil túto lokalitu ešte s detským táborom a jediné čo som si ako tak matne pamätal boli akési drevené schody ktoré viedli na vrchol Sitna, či malý kapor pri brehu jazera Počúvadlo počas šantenia. A práve preto sa sem vyberám posledný májový piatok aby som si oživil spomienky na pekné detstvo.Moja dnešná trasa vedie : Počúvadlianske jazero – NCH zelená turistická značka – Tatárska lúka – Sitno 1009 m.n.m. – ruiny Sitnianskeho hradu – Vlčia jama – Tatársky jarok – Počúvadlianske jazero.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Svoj dnešný výlet začínam v srdci Slovenska z kade sa presúvam spojom do Banskej Štiavnice a následne k môjmu dnešnému východziemu bodu – jazeru Počúvadlo. Na prvý dojem sa mi zdá akési malé, ale to bude asi tým že, ja som už väčší a starší. Samotné jazero a jeho okruh si nechávam až na poobedie veď mám pred sebou celý slnečný jarný deň.Ešte predtým ako sa vnorím do lesa a začnem stúpať štiavnickými lesmi dozvedám sa aj kopec informácií z informačných a náučných tabúľ ktoré sú v blízkosti hlavného smerovníka.Historické okienko oznamuje že prvá písomná zmienka o samotnej obci Počúvadlo pochádza z roku 1333 a obyvatelia sa živili poľnohospodárstvom ,uhliarstvom a drevorubačstvom, keďže zásoby dreva boli v Banskej Štiavnici už vyčerpané a práve v tejto oblasti ho bolo dostatok pre fungovanie hút.Samotné Sitno osídlili ľudia Lužickej kultúry, ale aj Starogermánski kvádi a od 6. storočia Slovania. V dnešný deň sa tu usídlili hlavne deti ktorých je tu ako maku, kedže MDD ktorý zorganizovali Lesy SR ako akciu – Lesy deťom prebiehala už troška s predstihom.Preto aj samotné okolie Počúvadla je lemované okrem pestrej zelene aj stanovišťami s tematikou lesa a všetkému čo k nemu patrí.Tak troška sa medzi tými deťmi vidím aj ja spred niekoľkých rokov.Možno sa aj ony sem raz vrátia aby troška zaspomínali.Poobede sa pri niektorých stánkoch pristavujem i ja.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Smerovník pri Počúvadlianskom jazere.
Smerovník pri Počúvadlianskom jazere. (zdroj: Kajo Polák)
Súčasťou akcie lesy ďeťom bola aj prezentácia našich dravcov.Jastrab,Krkavec,Plamienka driemavá,Výr - krásne.
Súčasťou akcie lesy ďeťom bola aj prezentácia našich dravcov.Jastrab,Krkavec,Plamienka driemavá,Výr - krásne. (zdroj: Kajo Polák)

Od hlavného smerovníka sa teda vyberám po zelenej značke až na samotný najvyšší vrch Štiavnického pohoria – Sitno 1009 m.n.m. Spoločnosť mi robia aj náučné tabule ktoré chodník spestrujú až na samotný vrchol Sitna.Stúpanie k Tatárskej lúke má charakter kolmo hore a práve tu sa dá troška oddýchnuť pred ďalším záverečným stúpaním.Postupne sa v zelenom lese odkrývajú aj drevené schody na ktoré som bol tak veľmi zvedavý a na ktoré som sa tešil.Sú presne také aké mi zostali v pamäti.A aj vďaka nim je výstup na vrchol o niečo zaujímavejší.Po zdolaní posledných niekoľko desiatok schodov sa ocitám na skalnej vyhliadke kde stretávam aj turistov z Čiech a Poľska.Ešte v celku modrá obloha aj keď s miernym oparom ponúka nádherný výhľad do okolia.Kremnické vrchy či Poľanu v diaľke cez opar nevidno ale viem že tam niekde v diaľke sa vypínajú.Banská Štiavnica v kotline ako na dlani aj so svojou pýchou – kalváriou na kopci.Hodnú chvíľku tu strávim aj ja veď k vrcholovému smerovníku na Sitne je to už len minútka cesty,takže sa nemám kam ponáhľať.Od seba ich delí len kratučký lesík,kde vstupnú bránu zastáva breza naklonená cez chodník.Ako keby chcela povedať že história a hlavne život tu nebol ľahký.K vrcholovému smerovníku prichádzam zhruba po hodinke cesty pohodovým tempom.Tu už v plnej kráse vidím či už samotnú drevenú rozhľadňu či vysielač Sitno ktorý sa týči do výšky.Historická rozhľadňa ako udáva tabuľka je sprístupnená v mesiacoch jún až august.Momentálne na nej panujú kovové mreže.Vrchol Sitna si nepamätám ani trošku a je to pre mňa nové miesto na našom krásnom Slovensku.Rozhľadňu si pozriem aspoň z blízka a samotnú chatu Andreja Kmeťa aj z vnútra.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Nástup na zelenú turistickú značku.
Nástup na zelenú turistickú značku. (zdroj: Kajo Polák)
Výstup Štiavnickými lesmi.
Výstup Štiavnickými lesmi. (zdroj: Kajo Polák)
Náučné tabule na trase ako miesto aj pre vydýchnutie.
Náučné tabule na trase ako miesto aj pre vydýchnutie. (zdroj: Kajo Polák)
Televízny a rádiový vysielač Sitno z Tatárskej lúky.
Televízny a rádiový vysielač Sitno z Tatárskej lúky. (zdroj: Kajo Polák)
Flóra na Tatárskej lúke
Flóra na Tatárskej lúke (zdroj: Kajo Polák)
Kvetena pod Sitnom
Kvetena pod Sitnom (zdroj: Kajo Polák)
Kamarát SKorocel:-)
Kamarát SKorocel:-) (zdroj: Kajo Polák)
Tak predsa sú tu:-)
Tak predsa sú tu:-) (zdroj: Kajo Polák)
Taký menší drevený Slovenský Raj v Štiavnických vrchoch.
Taký menší drevený Slovenský Raj v Štiavnických vrchoch. (zdroj: Kajo Polák)
Na chatu Andreja Kmeťa je to už len na skok.
Na chatu Andreja Kmeťa je to už len na skok. (zdroj: Kajo Polák)
Obrázok blogu
(zdroj: Kajo Polák)
Tesne pod skalnou vyhliadkou.
Tesne pod skalnou vyhliadkou. (zdroj: Kajo Polák)
Pohľad späť.
Pohľad späť. (zdroj: Kajo Polák)
Breza ktorá vytvára ako keby vstupnú bránu.Pekný moment.
Breza ktorá vytvára ako keby vstupnú bránu.Pekný moment. (zdroj: Kajo Polák)
Pohľad na lúku zo skalnej vyhliadky kade vedie modrá turistická značka
Pohľad na lúku zo skalnej vyhliadky kade vedie modrá turistická značka (zdroj: Kajo Polák)
Banská Štiavnica z výšky.
Banská Štiavnica z výšky. (zdroj: Kajo Polák)
Štiavnické Bane v pozadí.
Štiavnické Bane v pozadí. (zdroj: Kajo Polák)
Výhľad cez zeleň Štiavnických vrchov.
Výhľad cez zeleň Štiavnických vrchov. (zdroj: Kajo Polák)
Kalvária v opare.
Kalvária v opare. (zdroj: Kajo Polák)
Vrcholový smerovník na Sitne s drevenou rozhľadňou.Rozhľadňa bola postavená v roku 1727.Iniciátorom bol Mikuláš Koháry
Vrcholový smerovník na Sitne s drevenou rozhľadňou.Rozhľadňa bola postavená v roku 1727.Iniciátorom bol Mikuláš Koháry (zdroj: Kajo Polák)
Drevená rozhľadňa patrí medzi najstaršie turistické stavby v Europe..V roku 1852 udrel do nej blesk a požiaru podľahla.Obnovená bola v roku 1888 na podnet Filipa Koburga.
Drevená rozhľadňa patrí medzi najstaršie turistické stavby v Europe..V roku 1852 udrel do nej blesk a požiaru podľahla.Obnovená bola v roku 1888 na podnet Filipa Koburga. (zdroj: Kajo Polák)
Andrej Kmeť a jeho múdre slová na tabuľke rozhľadne.
Andrej Kmeť a jeho múdre slová na tabuľke rozhľadne. (zdroj: Kajo Polák)
Vysielač Sitno s výškou stožiara 70 m.
Vysielač Sitno s výškou stožiara 70 m. (zdroj: Kajo Polák )
Kríž s menom Andreja Kmeťa a vrcholový jaseň ktorý je mu spoločníkom.
Kríž s menom Andreja Kmeťa a vrcholový jaseň ktorý je mu spoločníkom. (zdroj: Kajo Polák)
Chata Andreja Kmeťa ktorá sa pomaličky dáva hádam dokopy.
Chata Andreja Kmeťa ktorá sa pomaličky dáva hádam dokopy. (zdroj: Kajo Polák)

Na vrchole Sitna je príjemná atmosféra a preto sa tu tiež zdržím hodnú chvíľku na oddychovom mieste ktoré je tu k dispozícií. Po občerstvení sa napájam na modrú turistickú značku ktorú kopíruje aj predošlý náučný chodík.Lúčny chodník sa mení na asfaltovú cestu ktorou sa na chatu vyvážajú zásoby a je to zároveň aj prístupová cesta k samotnému vysielaču.Cesta dolu kopcom ubieha o čosi rýchlejšie aj keď nemám dôvod ísť rezkým krokom.Spomalím až pri odbočke na ruiny hradu Sitno ktorý je ukrytý za peknou lúkou statných stromov.Samotný areál torza hradu sa môže už dnes zdať malý,ale aj v blízkom lese cestou domov som natrafil na pozostatky hradieb ktoré tvorili hrad a jeho okolie.Toto všetko už pohltil les a preto samotné hradisko je malých rozmerov.Aj napriek tomu nič neuberá na atraktivite tohto starobylého miesta.Aj archeologické výskumy preukázali ľudskú činnosť už v období praveku.Od pradávna slúžilo Sitno a jeho okolie ako obetisko,pohrebisko a útočisko pred nepriateľmi.Hrad hral veľmi dôležitú úlohu aj pri protitureckých bojoch a svojimi dymovými signálmi varoval bohatú Štiavnicu pred nepriateľmi.Hrad stál na skalisku ktoré nie je až tak mohutné ako to je v prípade iných hradov,ale aj na tomto kúsku je zaujímavé sledovať ako sa hrad staval a napájal sa na skalu.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Cestičkou k ruinám hradu Sitno.Jeho veličenstvo Dub.
Cestičkou k ruinám hradu Sitno.Jeho veličenstvo Dub. (zdroj: Kajo Polák)
Odbočka k hradu z asfaltovej cesty.
Odbočka k hradu z asfaltovej cesty. (zdroj: Kajo Polák)
Areál hradu ktorý sa nachádza zhruba 15 minút od vrcholu Sitna.
Areál hradu ktorý sa nachádza zhruba 15 minút od vrcholu Sitna. (zdroj: Kajo Polák)
Hrad bol doložený až v roku 1548 keď ho dobylo kráľovské vojsko a odňalo lúpežnému rytierovi Melicharovi Balassovi.
Hrad bol doložený až v roku 1548 keď ho dobylo kráľovské vojsko a odňalo lúpežnému rytierovi Melicharovi Balassovi. (zdroj: Kajo Polák)
Hrad patril od roku 1629 Koháryovcom neskôr Coburgovcom.V roku 1703 ho obsadili Rakocziovské vojská a pri ústupe ho úplne zničili.
Hrad patril od roku 1629 Koháryovcom neskôr Coburgovcom.V roku 1703 ho obsadili Rakocziovské vojská a pri ústupe ho úplne zničili. (zdroj: Kajo Polák)
Kvetena pri hradnom múre.
Kvetena pri hradnom múre. (zdroj: Kajo Polák)
Pohľad na okolie hradu z najvyššieho miesta skaly.
Pohľad na okolie hradu z najvyššieho miesta skaly. (zdroj: Kajo Polák)

Od hradu sa vraciam späť k modrej značke aby som pokračoval podľa plánu ďalej smerom k Vlčej jame.Poniže sa cesta rozdvojuje,tá vľavo pokračuje ako náučný chodník okruhom späť na Sitno a tá v pravo popod hradný areál okruhom k Počúvadlianskemu jazeru.Práve aj na pokračujúcej modrej značke možno v lese zazrieť pozostatky hradných múrov a neskôr na žltej značke smerom na Tatársky jarok maličké štôlne,jarky ktoré sa strácajú pod zemským povrchom.

Jedno z najkrajších súkvetí v prírode - Pagaštan Konský.
Jedno z najkrajších súkvetí v prírode - Pagaštan Konský. (zdroj: Kajo Polák)
Kvetena pod Hradiskom.
Kvetena pod Hradiskom. (zdroj: Kajo Polák)
Miesto ktoré taktiež dýcha históriou.Štôlne ako jarky pod Sitnom.
Miesto ktoré taktiež dýcha históriou.Štôlne ako jarky pod Sitnom. (zdroj: Kajo Polák)

K Počúvadlianskemu jazeru prichádzam z časovým predstihom a tak mi jeden okruh trvá hodinu a pol s početnými prestávkami a fotením.Pri pohľade na vodné bicykle ktoré sa pohojdávajú na vodnej hladine sa mi vracia spomienka že to bolo možno práve aj tu kde sme sa aj my člnkovali a vysedávali na neďalekej trávnatej ploche s mólom ktorá slúžila ako miestna pláž.Ešte stále je tu aj dostatok rýb ktoré sa preháňajú popri brehu a tie väčšie kusy vyskakujú na hladinu.Pristavím sa aj pri hoteli Topky ktorého krásny exteriér obdivujem.To sa ale už rúti kočiar s návštevníkmi ktorí ťahajú dvaja zdatní žrebci.Počúvadlo je ako stvorené na oddych pred pracovným zhonom,len tak si posedieť na lavičkách ktoré sú posiate okolo celého jazera.Ja zároveň v neďalekej reštaurácií končím svoj výlet za spomienkami kapustovou polievkou.

Okruh okolo Počúvadlianskeho jazera.
Okruh okolo Počúvadlianskeho jazera. (zdroj: Kajo Polák)
Vodná nádrž Počúvadlo je súčasťou lokality Svetového kultúrneho dedičstva "Banská Štiavnica"
Vodná nádrž Počúvadlo je súčasťou lokality Svetového kultúrneho dedičstva "Banská Štiavnica" (zdroj: Kajo Polák)
Počúvadlianske jazero bolo vybudované v 18 storočí ako súčasť vodohospodárskeho systému umelých vodných nádrží - tajchov.
Počúvadlianske jazero bolo vybudované v 18 storočí ako súčasť vodohospodárskeho systému umelých vodných nádrží - tajchov. (zdroj: Kajo Polák)
Počúvadlo je najväčšie umelé jazero v okolí Banskej Štiavnice.Jeho plocha je 11,7 hektára a max. hĺbka 10,8 m.
Počúvadlo je najväčšie umelé jazero v okolí Banskej Štiavnice.Jeho plocha je 11,7 hektára a max. hĺbka 10,8 m. (zdroj: Kajo Polák)
Hotel topky pri brehu jazera Počúvadlo.
Hotel topky pri brehu jazera Počúvadlo. (zdroj: Kajo polák)
Zátišie vedľa hotela.
Zátišie vedľa hotela. (zdroj: Kajo Polák)
Sezónna sa pomaličky blíži.
Sezónna sa pomaličky blíži. (zdroj: Kajo Polák)
Atrakcia pre návštevníkov.Okruh okolo jazera Počúvadlo.
Atrakcia pre návštevníkov.Okruh okolo jazera Počúvadlo. (zdroj: Kajo Polák)
Miest na posedenie je bohato.
Miest na posedenie je bohato. (zdroj: Kajo Polák)
Dôvodom výstavby Štiavnických tajchov bola energetická kríza,kedže bane v 18 storočí boli už tak hlboké že ich zaplavovala spodná voda,ktorú nebolo možné odčerpať.
Dôvodom výstavby Štiavnických tajchov bola energetická kríza,kedže bane v 18 storočí boli už tak hlboké že ich zaplavovala spodná voda,ktorú nebolo možné odčerpať. (zdroj: Kajo Polák)
Matek Kornel Hell prišiel s myšlienkou namiesto živej sily použiť energiu vody.ktorá sa zachytávala do umelých nádrží z okolitých kopcov cez tzv.jarky.
Matek Kornel Hell prišiel s myšlienkou namiesto živej sily použiť energiu vody.ktorá sa zachytávala do umelých nádrží z okolitých kopcov cez tzv.jarky. (zdroj: Kajo Polák)
Voda z tajchu sa odvádzala podzemnou štôlňou do vzdialenejších oblastí kde poháňala čerpadlá banských vôd.
Voda z tajchu sa odvádzala podzemnou štôlňou do vzdialenejších oblastí kde poháňala čerpadlá banských vôd. (zdroj: Kajo Polák)
Zátišie pri brehu jazera Počúvadlo.
Zátišie pri brehu jazera Počúvadlo. (zdroj: Kajo Polák)
Aj na tejto trávnatej pláži som ležal - ale to už bolo dávno:-)
Aj na tejto trávnatej pláži som ležal - ale to už bolo dávno:-) (zdroj: Kajo Polák)
A ešte jedna pri odchode.
A ešte jedna pri odchode. (zdroj: Kajo Polák)
Títo dvaja milenci sa nenechali vyrušiť - máj lásky čas:-)
Títo dvaja milenci sa nenechali vyrušiť - máj lásky čas:-) (zdroj: Kajo Polák)
Kajo Polák

Kajo Polák

Bloger 
  • Počet článkov:  11
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Milovník matky prírody,jej ochránca a človek ktorý sa snaží tráviť každú voľnu chvíľku v jej objatí.Práve o pobyte v nej,o miestach ktoré som navštívil by som rád písal a podelil sa tak o zážitky a pocity z nej:-) Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu