Východ slnka na Veľkom Choči

Autor: Kajo Polák | 27.9.2016 o 21:57 | Karma článku: 7,18 | Prečítané:  1751x

Leto je za nami a opraty už prebrala pani Jeseň,ktorá nám ešte dopraje pár teplejších dní v podobe babieho leta.A práve počas tohto obdobia sa dajú zažiť neopakovateľné chvíle na horách.Aspoň troška atmosféry z Veľkého Choča:-)

S kamarátom Štefanom sme sa spoznali v Tatranskej Lomnici pred piatimi rokmi v penzióne kde sme boli ubytovaní.Po skončení pobytu vo Vysokých Tatrách sme si povedali, že niekedy si niečo podobné zopakujeme a niekam spolu vyrazíme za ďalším dobrodružstvom.Povinnosti,práca a iné okolnosti nám dovolili sa stretnúť až teraz, koncom septembra.A tak sa posledný septembrový víkend vyberáme do Chočských vrchov,aby sme v objatí prírody pospomínali na staré časy.Naša trasa vedie : Valaská Dubová - Stredná poľana - nocľah Hotel Choč (drevenica) - Veľký Choč - Stredná Poľana - Valaská Dubová.

Prvý z voľných dní začíname v obci Valaská Dubová,kde po odparkovaní a nahodení ťažkých batohov začíname kopírovať modrú turistickú značku,ktorá nás náučným chodníkom privedie na Strednú poľanu.Chvíľku to trvá kým sa s batohmi dostaneme do tempa.Miernym stúpaním po spevnenej ceste obdivujeme krásu lesa a šípkové kríky plné dozrievajúcich šípok.Pravý šípkový čaj, tak na ten si ešte chvíľku počkáme:-)Mňa okrem iného veľmi teší, že aj tu sú vybudované oddychové altánky,kde si človek môže oddýchnuť či skloniť hlavu pri nepriazni počasia.My však začíname stúpať už o niečo prudšie po kamenistom chodníku a oporou sú nám turistické paličky,ktoré sú našimi ďalšími opornými bodmi.Na Strednej poľane stretávame našich susedov z Poľska,ktorí sa chystajú bivakovať na vrchole Veľkého Choča.Neďaleko turistického smerovníka sa nachádza aj naše noclažisko Hotel Choč ako ho turisti poznajú (je to drevenica, ktorá slúži či už turistom na prečkanie noci,ale zároveň ho využívajú aj valasi počas obdobia pasenia oviec).Množstvo odpadkov v ohnisku zarazí hneď pri vstupe po odchýlení drevených dverí.Samotná drevenica má jednu predsieň s dlhou lavicou a vzadu jednu izbu s troma posteľami.Nad ňou na vyvýšenej priečke nájde nocľah ďalších cca sedem ľudí.Sú tu vyukladané staré matrace na ktorých sa spí v celku fajn.Predtým ako ich vyskúšame a zalezieme do spacákov vyberáme sa na vrchol Veľkého Choča na západ slnka,kde pár turistov si už stavia stany a chystajú sa na noc.Na vrchole hodnú chvíľku pobudneme aj my a pozorujeme hru farieb na večernej oblohe.Slnko pomaličky zapadá za mraky,kopce a otiene oranžovej farby sa rozlievajú po šírej oblohe.Je nádherné niečo také zažiť na horách.

 

So slnkom sa poberáme aj my na cestu späť k hotelu Choč a s použitím čeloviek schádzame opatrne po kamenistom chodníčku nadol.Už z diaľky vidieť plápolať oheň,ktorý si niekto založil pri hoteli Choč.Zdravíme sa s partiou pri ohni,ktorú tvoria dvaja poľovníci a dvaja parťáci,ktorí tiež prišli načerpať energiu do hôr.K ohňu si prisadáme aj my a atmosféra naokolo v objatí lesa,tmy a jelenej ruje je úžasná.Načúvaním ručaniu samcov je ľahko rozpoznateľné,z kade ručia statnejšie jedince a z kade jedince, ktoré si ešte počkajú kým sa im vyrovnajú.Rozmiestnenie lesnej zveri prezrádzajú svietiace oči za občasného použitia čeloviek.Je to neopísateľný zážitok a pocit byť aspoň nachvíľku súčasťou lesa, keď patrí zvieratám naplno.

Osadenstvo pri ohni sa pomaličky rozpúšťa a presúva sa na vzdialenejšiu poľovnícku chatu.A tak s kamarátom zostávame sami v tomto nádhernom svete jeleních pytačiek.Veľmi dobre vieme, že aj tak toho veľa nenaspíme túto noc a tak prikladáme do ohňa ďalšie polienka a debatujeme o všeličom možnom.Bohaté dialógy sú venované ženám a tak ich v tmavej noci rozoberáme.Samozrejme že v dobrom:-)Nejaká tá partáčka by určite obohatila spoločné posedenie pri ohníku,ktorý príjemne hreje na nohách.Obloha je jasná a my si chvíľky spestrujeme hľadaním nejakých tých súhvezdí.Na oblohe dominuje Veľký voz a v jeho tesnej blízkosti Polárka,ktorá sa tomu všetkému prizerá a možno by sa tiež zapojila do debaty s nami,keby vedela rozprávať.Záverečnú si plánujeme na jednu hodinu rannú,ale dovtedy ešte nejedno to polienko zhorí.Popíjame čaj a k slovu sa dostáva aj čokoláda, ktorú Štefan vyťahuje a ktorú si doprajeme.Keď už aj nám svietia oči od únavy, poberáme sa do drevenice, ktorú z vnútra dobre zašprajcujeme a ukladáme sa do našich spacákov.Snažím sa nájsť si polohu,ale aj tak spím len tak na oko a popri tom načúvam neustálemu ručaniu a zvukom ktoré vydávajú parohy pri potýčkach s rivalmi.Okolie drevenice je usadené na lúke,ktoré je ideálnym miestom pre strety.Ale vôbec mi to nevadí,veď to človek nezažíva každý deň.Zaspávam až nad ránom a skôr ako začne zvoniť budík zobúdza ma krč v lýtku.Sú presne štyri hodiny a my vyliezame zo spacakov aby sme sa pobalili a niečo pred piatou opúšťame hotel Choč.Na vrchol je to zhruba hodinka cesty a tak zapíname čelovky a púšťame sa skrz horu.Kamene sú ešte pokryté rosou a tak postupujeme opatrne.Sprevádza nás len kužel svetla z čeloviek.Občas sa obzriem aj za seba do tej čiernočiernej tmy.Na vrchol prichádzame niečo pred šiestou a už teraz je jasné že východ slnka bude určite úchvatný aj v kombinácií s inverziou ktorá sa vytvorila počas noci.V diaľke už vidno osvietené hradby Západných Tatier spoza ktorých začne nový deň.Na vrchole je už pár ľudí,ktorí tu stanovali a už si štelujú statívy a pohľady.Usádzame sa aj my.Pár foto z východu slnka :

Na horách slnečnú Nedeľu ukončujeme v ešte hmle zahalenej Valaskej Dubovej.Raz sa ešte vrátime,ale na iné miesto,v inom čase,ale to už bude iný príbeh:-)Krásne Babie leto prajem.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Koľko vzdelaných a talentovaných ľudí si môže Slovensko odpáliť?

Neútočme na seba, nepoužívajme slovník, ktorý nás vracia do obdobia mečiarovského gádžovstva, povinnosťou politikov je krajinu kultivovať.

PRIMÁR

Prečo by ste nemali ísť spať nahnevaní

Vedci objavili spôsob, ako sa lepšie vyrovnať so zlými spomienkami.


Už ste čítali?