Kremnickými vrchmi

Autor: Kajo Polák | 10.5.2015 o 15:28 | Karma článku: 5,59 | Prečítané:  951x

Zlatú Kremnicu a medenú Banskú Bystricu predeľujú Kremnické vrchy, ktoré sa tiahnu ponad obe mestá a vytvárajú pre ne ako keby ochranný štít. Skrývajú však aj veľa záhad a tajomstiev, za ktorými sa v prvú májovú dekádu vyberám. 

Moja dnešná trasa vedie : Kremnica – Alžbetina skala – Kremnický štít – Slobodné – Trojica – chata Hostinec – Smrečník - sedlo Tri kríže – Velestúr – Zlatá studňa – Králické sedlo – Králiky.

V Piatok ráno vstávam už o pol štvrtej aby som sa pochystal a stihol prvý ranný vlak do Kremnice. Čas na stanici si krátim pokukovaním po automate v ktorom je plno cukroviniek. A ako to už býva, cukrovinka vyhráva a ja už o trištvrte na päť chrúmem polomáčané keksy od Sedity. Niečo z nich si nechávam aj do vlaku a pod Zvolenským hradom už z nich neni vôbec nič.A tak sa kochám prírodou z vlaku, pozerám ako žijú ľudia v dedinkách popri trati a spolu s prstom po mape sa posúvam bližšie k mojej cieľovej stanici. Ešte predtým neďaleko Bartošovej Lehôtky zachytávam z vlaku žltú turistickú značku ktorá vedie na Jastrabskú skalu. Ja pôjdem dnes tiež po žltej, ale iným smerom a z iného miesta. Po pár minútach už z diaľky spoznávam krajinu do ktorej je samotná Kremnica vsadená a presúvam sa k dverám. Moje prvé kroky zo stanice vedú dole do samotného mesta do Zechenterovej záhrady medzi stromy ktoré si tu žijú pekne pospolu.Veľký hold a obdiv skladám pred stromom, ktorý sa stal víťazom ankety strom roka 2013 na Slovensku a tak isto skončil ako štvrtý v súťaži Európsky strom roka 2014.Je to 350 ročný Dub letný, ktorý dominuje v tejto nádhernej záhrade ktorá sa tu zachovala. Nejakú chvíľku tu pobudnem a zastavím sa aj pri ďalších stromoch, ktoré len tak hocikde nerastú. Či sú to Tisy alebo samotná Katalpa bignóniovitá, ktorá sa ešte len prebúdza a chýba jej šat, ktorý tvoria veľké srdcovité listy a dlhé lusky. No ale čas neúprosne beží a ja sa musím poberať ďalej aby som všetko postíhal. Preto do centra už nejdem, ale moje kroky vedú okolo skaly , ktorú Kremničania poznajú ako cvičnú skalu. Práve na nej si mal obuvník z Kremnice Karol Moravčík trénovať starobylé nápisy – runy a ďalší dvaja páni, ktorí sú tiež súčasťou tejto pravdivej/nepravdivej historickej udalosti Pavol Križko a Jozef Božetech Klemens mu mali pri tom pomáhať. Snáď už len samotné stromy zo Zechenterovej záhrady vedia ako to celé v skutočnosti bolo.

Uličkami pomedzi domy a paneláky nasledujem žltú turistickú značku ktorá sa za železničnou traťou stráca v ihličnatom lese a s ňou i ja. Miernym stúpaním sa dostávam až k náučnému chodníku Zelená cesta, ktorý sa točí mojim smerom a odteraz mi budú robiť spoločnosť aj náučné tabule, ktoré čo to prezradia o danej lokalite. Tu už pribúda aj turistov, ktorí sa rozhodli stráviť deň v prírode a načerpať z nej sily do ďalších dní. Nie unavení, ale oddýchnutí sa z nej vrátia domov. Ja si dávam menšiu prestávku a zároveň si čítam prvú z náučných tabúľ. Táto sa venuje histórií Kremnických lesov. To už ale okolo mňa preletí bicyklový nadšenec či šialenec, ktorý trénuje asi downhill a rúti sa dole turistickým chodníkom. Ešte dobre že som z toho lesa vyšiel skôr, ako sa tam vrútil. Ja napredujem ďalej aby som sa dostal k ďalšej z tabúľ, ktorá je venovaná cisárovnej Alžbete, ktorá tragicky zahynula a je tu pomenovaná po nej aj skala – Alžbetina skala. Od tabule je pekný výhľad na okolitú krajinu a toto miesto mi príde naozaj veľmi tajomné. Genius loci, ten duch miesta tu určite nechýba. Robím pár záberov aby som si toto miesto zachoval aj v digitálnej podobe.

Náučný chodník – Zelená cesta končí na vyhliadke, ktorá je súčasťou prírodnej rezervácie Kremnický štós, kde postupným zvetrávaním lávových prúdov vznikli hodnotné scenérie skupín skalných útvarov – stien ,rebier ,veží a skalných sutín. Ja sa pristavujem na predposlednej zástavke náučného chodníka. Tabuľa  tentoraz informuje o samotnej prírodnej rezervácií Kremnický štós. Zahĺbený do fotenia prehliadam predo mnou tyčové značenie a vydávam sa automaticky za turistami, ktorí idú iným smerom. Keď sa nakoniec stratia v lese bez nejakého chodníčka a mne sa nedarí nájsť žltú značku vraciam sa späť k tabuli a neďaleko na lúke zahliadnem tyčový charakter žltej turistickej značky, ktorá ma cez pestrú lúku kvetov dovedie až k upätiu stúpania na Kremnický štít. Tiež veľmi pekné miesto, kde si človek povie že musí byť vďačný za to všetko čo je mu dopriate. Tu mi príroda do cestičky venuje aj pierko zo sokola ktoré leží na zemi. Možno počas letu, alebo pri zvadách vo vzduchu s rivalom sa uvoľnilo. Beriem si ho teda so sebou na pamiatku, aby mi pripomínalo výstup na Kremnický štít. Na vrchol kopca prichádzam v dobrom čase aj napriek tomu že idem pomalším tempom. Výhľadov veľa nemám, keďže je to viac-menej zalesnený typ kopca, ale názov sa mu aj tak hodí.Je to hrdý Kremnický štít - 1008 m.n.m. Práve za ním sa nachádza oblasť s názvom Slobodné a aj tu vnímam poriadny kus prekrásnej prírody navôkol. Cestičku tu miestami lemujú stromy z oboch strán a aj to pridáva na celkovej atmosfére ktorú vnímam viac ako na iných úsekoch dnešnej trasy. Vnímam aj odbočku ktorá by mala byť určená pre bežkárov a mala by sa nižšie napojiť na modrú turistickú značku, ktorá tiež vedie z Kremnice aby sa so žltou stretli pri Trojici. Niekde v tej oblasti pri modro značenom chodníku by sa mala nachádzať aj Dievčia skala na ktorej sa našli kamenné tablice s vyrytými znakmi. Ja však pokračujem podľa plánu po žltej značke a hľadanie spomínanej skaly si  nechám na inokedy. Netrvá dlho a prichádzam k miestu nazývané Trojica. Priamo pri chodníčku pod stromami sa nachádza sväté miesto s najsvätejšou trojicou, ktorú tu tiež ľudia osadili na stračiu nôžku aby im aspoň troška spríjemnila časté a dlhé putovania.

Od Trojice sa napájam už na modrú značku, ktorá ma miernym stúpaním privedie ku Chata Hostinec, ktorá leží pod kopcom Smrečník.Nie len v minulosti slúžila pre pocestných, furmanov, kupcov, ktorí putovali touto krajinou, ale i dnes poskytuje strechu pre turistov v nepriaznivom počasí a možnosť oddýchnuť a občerstviť sa. Turistov je tu ako maku a ako sa dozvedám koná sa každoročný prechod turistov i neturistov zo Šiah. Svoju dnešnú túru začali v Brestovej, kam ich vyviezli autobusy a cieľovou stanicou je Kremnica. Tak ja z Kremnice a ony do Kremnice, ako za starých čias. V útulnej chate s drevenou podlahou si zajem teplej kapustnice, presuším veci pri krbe a poberám sa ďalej. Vlastne som tu ani fotoaparát nevytiahol, keďže bolo tak rušno. Mojim najbližším cieľom je vrch Smrečník 1249 m.n.m., kde sa údajne tiež kedysi nachádzal kameň s rúnovými nápismi. Aj ten som mal v pláne nájsť, ale ako som sa neskôr dozvedel, respektíve dočítal zachovala sa z neho len obrazová podoba. Na tento kus skaliska s vyrytými znakmi som sa tešil asi najviac. Po obhliadke miesta a jednotlivých skál som nenašiel žiadnu na ktorej by boli stopy po ľudskej činnosti. Tak si aspoň prezerám výsledky inej ľudskej práce. Dnes tu je vybudované akési staroslovanské kultové miesto s vyrezávanými drevenými sochami Bôžikov, Baby a Deda a samotného vládcu hromu Perúna. Okolie je upravené a všetko má svoje miesto. Je tu aj akýsi menší obradný kamenný oltár a radšej sa tu nezdržujem pridlho. Robím pár záberov okolia a poberám sa späť ku Chate Hostinec. Inak výhľady zo Smrečníka patria k tým krajším, hlavne smerom na Kremnický kraj. Po modrej značke pokračujem do sedla Tri kríže, kde sa nachádza dobre známy trojramenný kríž, ako symbol, kde sa stretali tri chotáre – Banskobystrický, Zvolenský a Kremnický. Samotný kríž bol pôvodne postavený v roku 1834 z dubového dreva. Má tri ramená a výšku 5,5 metra. Dnes už na tomto mieste nestojí pôvodný kríž, ale keďže bol viackrát poškodení vandalmi bol postavený nový s podobnými parametrami. Najväčším šokom pre ľudí bol rok 2002, keď ho neznámi vandali odpílili a spálili na blízkom ohnisku. Inak je to príjemné oddychové miesto, ktoré pozná mnoho turistov. Veď táto časť po hrebeni od sedla Tri kríže po Skalku je asi najfrekventovanejšia. Ja sa tiež vydávam hrebeňom po červenej turistickej značke na zalesnený kopec Velestúr, cez ktorý už v 16 storočí viedla poštová cesta z Bystrice do Kremnice .Známy je bralom, ktoré je dobre dostupné a na ktorom je vytesaný do skaly runový nápis, ktorého objaviteľom a možno aj zhotoviteľom bol Kremnický archivár Pavol Križko. O tom či sa naozaj jedná o pravý starobylý runový nápis, alebo ide len o falzifikát sa dodnes vedú odborné diskusie, ktoré majú svojich zástancov i odporcov teórie o pravosti skalných nápisov nie len na Velestúre. Rozhodne je to miesto ktoré má svoje čaro a prinúti človeka len tak popremýšľať, ako to vlastne bolo. Aj samotný Velestúr 1254 m.n.m, ktorý je pôvodne pomenovaný po staroslovanskom bohovi dobytka, čried, stád a ochrancom pastierov Velesovi,  priťahuje prívržencov staroslovanských spolkov, ktorí tu mali v minulosti viditeľné kamenné kruhové obradné miesta.

 

No ale ja sa už pomaličky posúvam ďalej a miernym stúpaním míňam vrch Zlatá studňa 1265 m.n.m. aby som následne zostúpil do Králického sedla a po zelenej turistickej značke do obce Králiky. Tu sa zároveň končí môj dnešný deň za ktorý som vďačný a za tajomstvami ukrytými v tomto pohorí sa určite ešte dakedy vrátim,pretože je tu ešte viacej zaujímavých miest ktoré stoja za navštívenie.

Momentky z dnešného dňa:

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Koľko vzdelaných a talentovaných ľudí si môže Slovensko odpáliť?

Neútočme na seba, nepoužívajme slovník, ktorý nás vracia do obdobia mečiarovského gádžovstva, povinnosťou politikov je krajinu kultivovať.

PRIMÁR

Prečo by ste nemali ísť spať nahnevaní

Vedci objavili spôsob, ako sa lepšie vyrovnať so zlými spomienkami.


Už ste čítali?