Ľubietovský Vepor

Autor: Kajo Polák | 8.7.2014 o 20:58 | Karma článku: 4,84 | Prečítané:  1328x

Národná prírodná rezervácia Ľubietovský Vepor ktorej dominujú dva zalesnené vrchy Hrb(1 254,7 m n. m.)  a Vepor (1 277,2 m n. m.) zlákala aj moje kroky a preto sa sem vydávam vo víkendový deň aby som lepšie spoznal túto časť Veporských vrchov a aj časť CHKO Poľana do ktorej okrajovo zasahuje.Trasu si volím nasledovnú:Ľubietová,Podlipa rázcestie - Starý majer  - Včelinec  - Chata pod Hrbom - Hrb  - Vepor  - Hájny grúň-  Bukovina  - Minca  - Strelníky  

Dnešný príjemný letný deň začínam v obci Ľubietová,respektíve už na jej konci, kde vystupujem z autobusu niečo pred ôsmou hodinou.Ešte posledné úpravy pred cestou a poberám sa k oproti stojacemu rázcestníku.Až ku Chate pod Hrbom sa budem držať modrej značky,ktorá má charakter asfaltovej cesty a až v záverečnom úseku sa mení na lesnú cestu.Od rázcestníka sa teda vydávam miernym stúpaním a postupne míňam minifarmu s jazdeckým objektom,gazdovskú usadlosť ako aj zopár rekreačných chát od ktorých sa už núkajú pekné výhľady na krajinu plnú lúk,polí a v ďiaľke aj rastúce Kremnické vrchy,Starohorské vrchy ako aj hrebeň Nízkych Tatier.Po krátkom oddychu pokračujem k neďalekému rázcestníku s názvom Včelinec,od ktorého je to na Chatu pod Hrbom ešte 45 minút.Povyše  je osadená aj drevená šípka ktorá naviguje na správny smer.Tu sa už ale vnáram do samotného lesa a prechádzam na lesnú cestičku okolo rampy,ktorá vystavuje autám stopku.Tiež pravdepodobne je vstup možný len po ohlásení sa vopred.Po niekoľkých stovkách metrov sa cesta už delí na cestu pre autá a na cestičku pre peších.

 

Stúpanie nie je náročné a človek sa ani nenazdá a už ho víta areál aj s Chatou spod Hrbu.Samotná chata je umiestnená v prekrásnom prostredí.Je tu dokonca aj vlek pre lyžiarov.Kopec síce neni dlhý,ale na spestrenie počas pobytu v zimnom období, myslím postačujúci.Nedá sa neoddýchnuť si a neposedieť v takomto peknom prostredí.Robím si teda prestávku,ale nie na jedenie to mám naplánované až na samotnom Hrbe.Doplním tekutiny a čo to pofotím.Aj odtiaľto je dobre viditeľný jeden z mojich dnešných cieľov a pri pohľade naň začínam baliť aby som to všetko postíhal do odchodu autobusu.Napájam sa teda už ale na rudnú magistrálu (červenú značku) ktorá ma prevedie krásami masívu Ľubietovského Vepra.Časový údaj na rázcestníku pri chate udáva 30 minút na samotný vrchol.Pri vstupe do lesa ma víta prvá tabuľa na ktorej stojí CHKO Poľana.Dodatkové tabuľky zakazujú okrem kladenia ohňa aj vjazd s bicyklom.Ale aj napriek tomu boli v blate viditeľné stopy po kolesách bicyklov..Možno že tie stopy boli zároveň aj spiatočné,pretože po prejdení celej trasy môžem povedať že toto naozaj nie sú miesta pre prejazd bicyklom.Na druhej tabuly stojí NPR Ľubietovský Vepor a práve tu aspoň podľa mňa začína pravá divočina.Množstvo popadaných a rozkladajúcich sa stromov, bujná vegetácia a k tomu aj úzky chodníček vytvárajú tento pocit.Práve niekde tu sa prezliekam do dlhych nohavíc,aby som sa následne mohol dostať miestami cez vyššiu vegetáciu ktorá zakrýva chodníček.Predsa len človek je hneď odvážnejší keď nestúpa holou nohou niekam kam nevidí.Určite urobíte dobre keď si pribalíte do svojej výbavy aj dlhé nohavice. Les tu má naozaj úchvatnú atmosféru.Cestou na vrchol zdolávam aj kamenné úseky cez ktoré sa ide lepšie ako cez bujný porast a slušným stúpaním sa postupne dostávam až na samotný vrchol Hrbu.

Práve Hrb je považovaný za geografický stred Slovenska a ja sa stávam na určitý čas jeho súčasťou:-)Hoci samotný vrchol je zalesnený sú tu miesta ktoré poskytujú nádherné výhľady do okolia.Azda najkrajší pohľad je na hrebeň Nízkych Tatier od masívu Prašivej až po Ďumbier.Oblačnosť ktorá sa pomaličky nasúva mi žiaľ nedovolí vidieť ďalej.Zato Kremnické vrchy sú odhalené v plnej kráse a Velestúr,Zlatú Studňu,Vyhnatovú,Flochovú vidno veľmi jasne.Taktiež najvyšší vrch Starohorských vrchov Kozí chrbát je v plnej kráse a z tohto uhla pohľadu je celkom iný.A tradične vrchy Veľkej Fatry v pozadí.Na Hrb sa naozaj vyplatí výjsť a za krásneho počasia odmení turistov výhľadmi.Je to také čarovné miesto.Ja sa tu tiež zdržím hodnú chvíľu a spolu s chutným proviantom behám od výhľadu k výhľadu.Pridávam aj pár písmenok do vrcholovej knihy,ktorá je dobre kŕmená."Čas nemá čas,uteká" ako sa spieva v jednej pesničke a aj ten môj už vypršal určený pre Hrb a tak sa pomaly ale isto balím a vyrážam k susednému bratovi, k Vepru.Podľa smerovníka je to tiež na pol hodiny.

 

Úsek medzi Hrbom a Veprom pripomína tak troška aj džungľu.Mladé stromčeky zasahujú priamo do chodníka a robia ho neprehľadným a preto vyťahujem aj zvonček pre istotu aby som na seba upozornil.Miestami som si pripadal ako v bludisku kde po stranách sú vysoké steny a človek musí ísť len vpred.No a samozrejme vtáky,ktoré patria k najväčším strašiakom v lese nesmú chýbať.Ako sa blížim k Vepru les začína byť už prehľadnejší a otvorený a tak sa ide veľmi dobre.Na Vepor neprichádzam len ja, ale aj prvé kvapky letného dažďa,ktoré ale ustanú tak rýchlo ako prišli. Zo samotného Vepra,alebo z jeho tesnej blízkosti sú výhľady podobné tomu z Hrbu,ale aj napriek tomu aj tu sa pristavím a robím zopár záberov na pamiatku.Na druhej strane vidím aj dnešný môj cieľ,obec Strelníky.Z Vepra až do obce Strelníky to treba v podstate všetko obísť,ale ide sa naozaj krásnou prírodou tak aj cestička ubieha rýchlo.Pri zostupovaní míňam aj Veporské skalky ktoré sú prírodnou pamiatkou a sú tvorené vysokými bralami,vežami a stĺpmi vysokými niekoľko desiatok metrov.Po dlhšej ceste lesom prichádzam na rozsiahlu lúku, ktorá poteší  už len tým, že vystrieda dlhšie putovanie uzavretým lesom.Niekde v ďiaľke už štíty Nízkych Tatier bičuje lejak.Aj keď som na dnešný deň pripravený a rátal som aj s dažďom pridávam do kroku.Posledný oddych si doprajem na Hajnom grúni po dlhšom tiahlom stúpaní.Keď sa človek obzerá po okolitom lese povie si že lesná zver ani nemôže mať lepšie podmienky na život.Množstvo húštin a lesy kam len oko dohliadne.

Po krátkom občerstvení začínam zostupovať povedľa sedla Jasenová a napájam sa na modrú značku smerom na Bukovinu.Práve tu stretávam aj mladý sympatický pár aj s verným štvornohým priateľom.Prehodíme pár viet,poprajeme si pekný zbytok túry a poberáme sa každý svojou trasou.Ja z Ľubietovej na Strelníky a oni opačne.Z Bukoviny sa odpájam od modrej a spoločnosť mi bude robiť už len zelená značka ktorá ma bezpečne prevedie cez Mincu až do obce Strelníky,kde prichádzam pol hodinku pred odchodom autobusu.

Ľubietovský Vepor sa určite oplatí prísť navštíviť a spoznať jeho krásy.Taktiež značenie hodnotím ako výborné.Nemal som žiadne problémy s hľadaním tej správnej cesty.Ak sa vyberiete do týchto končín určite si odnesiete pekné zážitky ktoré príroda v tejto oblasti ponúka:-)

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Koľko vzdelaných a talentovaných ľudí si môže Slovensko odpáliť?

Neútočme na seba, nepoužívajme slovník, ktorý nás vracia do obdobia mečiarovského gádžovstva, povinnosťou politikov je krajinu kultivovať.

PRIMÁR

Prečo by ste nemali ísť spať nahnevaní

Vedci objavili spôsob, ako sa lepšie vyrovnať so zlými spomienkami.


Už ste čítali?